História plemena Lhasa apso
- ako to vlastne bolo
Prvú správu o malých zlato sfarbených levíkoch priniesol do Európy Marco Polo.
Benátčan, žijúci v rokoch 1254 až 1324 prešiel v roku 1271 Strednú Áziu a prišiel až do Pekingu. Získal dôveru Kublai Chana, ktorý ho vymenoval za miestodržiteľa. Takto spoznal Marco Polo veľké oblasti Ďalekého Východu, kým sa v roku 1295 vrátil do Benátok. Vo svojich správach spomína psy „veľké ako osly“ ale aj malé, zlato sfarbené levíky. Meno levík nie je označením plemena, ale aj menom huňatého psíka farby leva s výrazným golierom.
Ale levy sú skutočne nevhodné kultovné zvieratá, a tak ako prešli staroegyptskí kňazi od chovu levov v chrámoch k chovu mačiek, tak nahradili v Číne a Tibete levie psíky skutočných levov v paláci Dalajlámu a cisára v Pekingu.
Často sa tvrdí, ale bez dôkazu, že všetky tieto psy pochádzajú z Tibetu, odkiaľ ich priviezli do Číny a do ostatných krajín ďalekého Východu. Je samozrejme úplne možné, že sa dostali na cisársky dvor v Pekingu ako čestné, alebo priateľské dary Dalajlámu. Psy neboli obchodným tovarom, to zakazovalo už budhistické učenie, ktoré odmietalo obchod s tovarom, ktorý mal dušu. Nech je to už akokoľvek, iste sa nebudeme mýliť, ak predpokladáme, že tak ako dnešný Tibetský teriér, Lhasa Apso, Shi Tzu a Pekinský psík pochádzajú z toho istého druhu malého huňatého levíka, ktorý sa svojho času nemusel vyskytovať iba na tibetských výšinách. Rozdiely plemien nie sú ešte ani dnes tak zreteľné, aby laik rozlíšil bez problémov Shi Tzu od Lhasa Apsa. Ešte v roku 1952 sa zapisovali z Anglicka pochádzajúce Shi Tzu (Ši-cu) ako Lhasa Apso do knihy plemien amerického Kennel clubu.
Tibetský teriér, Lhasa Apso a Shi-tzu
Tibetský teriér - Označenie teriér je úplne nesprávne. Tento stredne veľký pes nemá nič spoločné s „prízemným psom“. Bolo ťažké urobiť deliacu líniu medzi dvoma plemenami Tibetského teriéra a Lhasa Apsom. Popri malých, do dĺžky pretiahnutých typoch boli väčšie, hranato stavané a rôzne iné medzistupne a iba v ďalekých kláštoroch, kde prebiehala príbuzenská plemenitba, sa mohli určité formy vyšľachtiť.
Prvý štandard sa pokúsil zostaviť Sir Lionel Jacobs. Strebel hovorí vo svoje knihe z r. 1905, že ešte v živote nevidel takého psa a tú rasu vôbec nepozná. Tibetský pes bol teda v Európe neznámy. Štandard sa vzťahuje na psa väčšieho štvorcového rámca, vtedy nazývaného aj ako Lhasa-teriér. V protiklade k tomuto stojí popis v „Indian Kennel Gazette“ z r. 1901, ktorý sa skôr hodí na malého Lhasa Apso, kde však tohto dymovosivého psa porovnávajú s malým Skey-teriérom. Spomínajú sa dymovosivá, čierna, biela a jelenia hnedá farba.
Lhasa Apso
V r.1928 sa do Anglicka vrátil plukovník E.Baley, ktorý dlhé roky pôsobil ako britský úradník v Tibete v Bhutane a Sikkime a zaujímal sa tam o živočíšnu a rastlinnú ríšu a priviezol so sebou množstvo malých apso psíkov. Tieto psy museli byť jednotnej podoby a tu dostali definitívne pomenovanie Lhasa Apso, a už v r. 1934 ich uznal Kennel Club a povolením štandardu sa urobila definitívna čiara medzi plemenami, ktoré sa odvtedy museli už oddelene čisto chovať.
V 30. rokoch vznikol v Amerike chov lhasa-apso-psov z jedincov, ktoré daroval Dalajláma pánovi C. Suydam Cuttingovi. Potom nasledovali ďalšie dovozy z Indie a Nepálu a dnes si už lhasa-apso získal pevné postavenie u milovníkov psov.
Dr. Garson (1929) jasne hovorí, že Lhasa Apso je trpasličí pes, ktorému je Tibetský teriér síce podobný, ale je oveľa väčší, má aj podstatne dlhšie behy, trup sa zdá byť kratší, pes mal teda štvorcový rámec tela. Aj v „Our Dogs“ (Naše psy) z r. 1930 sa tieto dve plemená ostro rozlišovali. Autorka, Dr. A.R.H.Greig sa síce domnieva, že veľký Tibetský teriér je pôvodným psom, ale Lhasa Apso je oproti tomu krížencom Tibetského teriéra a Tibetského španiela, pretože sa vo vrhoch lhasa aspo vyskytujú šteniatka typu tibetského španiela. (pozn. takéto šteniatka sú v súčasnosti označované v chovateľskej terminológii ako „prapso“)
V „American Kennel Gazette“ z 1.febr. 1933 sa rozlišujú dokonca tri druhy plemien, a síce lhasa teriér, tibetský teriér a apso. O rok neskôr sa v tých istých novinách píše o apsovi ako o farebnej obmene lhasa teriéra. (Za lhasa apsov považovali iba psy medovej farby s tmavou maskou a golierom tzv. „Golden lion dogs“ – zlatofarebné levíky).
Shi-tzu
Hauck spomína ešte v r. 1965 Shi Tzu –kou, ktorého nazýva čínskym levíkom, pričom rozlišuje dve podoby a to Nao-ť ou s huňatými chlpmi na hlave, ňucháči a brade a Tou-tou, ktorý má síce chlpaté čelo, ale na tvári iba krátku srsť.
Shi-tzu-kou znamená „pes tibetského druhu“, to svedčí o tom, že Shi Tzu musíme považovať za krátkohlavý variant Lhasa Apso. Diskusia o príslušnosti k plemenu opäť vzplanula, keď členovia Himalájskej expedície priniesli do Švajčiarska a Nemecka malé huňaté psy z Nepálu. Spoľahliví ľudia ich označili za čistokrvných tibetských teriérov a ocenili ich na výstavách najvyššími ohodnoteniami. Logicky vzaté, nikto nemôže predpokladať, že psy, ktoré ktosi na vidieku alebo v kláštore kúpi alebo dostane do daru, budú čistokrvné. To dokázal aj napokon aj ďalší chov. Uponáhľaný zápis týchto dovezených psov do knihy plemien zapríčinil dočasne značný rozruch medzi chovateľmi tohto plemena. Dlho sa viedli spory, či u týchto ši-cu nazývaných psov ide o vlastné plemeno alebo o trochu premeneného Lhasa apsa. Nemýlili sa až tak veľmi tí, ktorí tvrdili, že "čínske apso psy" vyzerali iba trochu odlišne od tibeckého typu, Čínania ho totiž sami nazývali ako "psa pochádzajúceho z Tibetu". Vybavili ho ale zreteľne čínskimi znakmi, predovšetkým skráteným nosom a tým aj zreteľne označeným stopom medzi čelnou a nosovou kosťou. Je tu jasná podoba s pekinským palácovým psíkom. Leo Helbig zastáva tiež názor, že pri chove apsa prekrížili nielen čínske, ale predovšetkým aj anglické pekinéske palácové psy, aby sa tým doscielili malé psy s bohatým osrstením. Čo je na tom pravdy alebo nie, sa dnes ťažko dokazuje, pretože chýbajú nákresy, vyobrazenia. Isté však je, že hoci ši-cu považujeme dnes za čínsku rasu, je viac podobný lhasa apsovi než pekinézovi a nedá sa poprieť ich spoločný pôvod.
Lhasa Apso so svojou výškou v kohútiku 24,5 až 28cm má jasne pravouhlý rámec, obdĺžnikový rámec tela -je dlhší než vyšší.