Lhasa apso a deti
- Je nevyhnutné si osvojiť vedomosti o potrebách svojho psa a zároveň je nevyhnutné tieto vedomosti vštepovať i svojim ratolestiam.
- Treba rešpektovať špecifické potreby zvieraťa. Psy potrebujú mať možnosť stiahnuť sa, nesmieme zabúdať že pes vníma dianie prostredníctvom svojich pudov a zmyslov pre nich sociálne prijateľným spôsobom.
-
Zodpovední za konanie svojich detí sme vždy MY dospelí.
Mnohí si kladú otázku, či Lhasa apso je vhodný k deťom. Ja môžem tvrdiť – ANO je!!
Už som počula veľa zaujímavých názorov ako: zrovna „Lhasák“ Bekinka nemá rada deti, ako ju dráždi ich prítomnosť..., počula som ako doslova nie je vhodný k deťom iba preto, lebo sa k nim správa neuroticky... . Koľkokrát som počula kritiku zo strany veterinára na lhasa apso ako plemeno!! kvôly povahe a správaniu sa! Moment!! Môžem zodpovedne povedať, že to čo podaktorí „prajníci“ tohto krásneho plemena šíria, by som pokladala za signál nezvládnutia výchovy detí i samotného psa a samozrejme signálom nedostatočnej lásky s patričným porozumením zo strany majiteľa lhasa apso.
Lhasa apso ako každé iné plemeno je, bol a vždy bude psom. Pokiaľ v prítomnosti detí nie je odsúvaný na vedľajšiu koľaj a pokiaľ má možnosť úniku do svojej zóny „oddychu“ – zo strany Lhasa apso nikdy nebude problémový vzťah k deťom. Naopak. Snaha detí vyburcovať psa do hry, často prekračuje jeho hranicu logického chápania. Veľakrát nadobúda rozmer trápenia. Nemôžeme sa čudovať, ak sa Lhasačik začne brániť. Pokiaľ je táto „hraničná čiara“ neustále prekračovaná bez snahy rešpektu psa ako živého, cítiaceho, mysliaceho tvora, niet divu ak začne reagovať už i na malý podnet podráždene a obranne. Sama mám maloletého syna a môžem povedať, že spoločné hranie je sprevádzané radosťou z oboch strán. Dokonca sa naučili spoločne „počúvať“ rozprávku na dobrú noc vždy pred spaním. Väčšie deti pokiaľ sú vedené dospelými, dokážu rozpoznať čo je pre psa prijateľné, čo je preň nepríjemné často bolestivé. Rešpektovanie neznamená vzájomné obchádzanie sa. Nie, rešpektovanie znamená nespôsobovať bolesť, jednotlivé situácie nevyostrovať na hranicu stresu. Pokiaľ je potrebné, práve rodičia sú povinný usmerňovať dieťa pri spolunažívaní so psom a zároveň je potrebné psa učiť, že hranica smieš – nesmieš rovnako platí pre neho ale i pre dieťa.
Deti sa správnemu zaobchádzaniu so zvieratami musia naučiť. Potrebné vedomosti by sme im mali sprostredkovať my dospelí – rodičia. V opačnom prípade hrozí nebezpečenstvo, že deti budú psíka trápiť hoc i keď s tými najlepšími úmyslami. Deti budú psíka vnímať ako hračku a nie ako samostatného živého tvora s vlastnými potrebami. Zviera je často poľudšťované. Deti sa s ním maznajú, balia do periniek Často si ani nevšimnú, že takéto správanie psovi ani náhodou nevyhovuje. Takéto konanie voči psovi je žiaľ časté i u podaktorých dospelých. Psa nepovažujú za tvora s vlastnými požiadavkami , potrebami a chápaním.
DETI
Do 3 rokov: V tomto veku sú deti úplne nerozvážne. Zväčša skúmajú veci, bez toho aby vedeli pochopiť ich príčiny a dôsledky. Dieťa v tomto veku nerozumie ani útekovým a obranným reakciám zvieraťa. Tu je nevyhnutné, aby zasiahli rodičia. Je trestuhodné v tomto veku nechať dieťa so zvieraťom samotné, bez dozoru.
Deti konajú polovedome. Začínajú pomaly chápať súvislosť medzi príčinou a následkom. Nie je však rozumné. Testuje svoju moc, svoje hranice a schopnosti. I v kontakte so zvieraťom. I napriek tomu že vedia čo nemajú robiť- stále skúšajú hranice kam až môžu zájsť.Toto obdobie je charakteristické ako obdobie „vzdoru“
Od 7 rokov konajú deti vedome. Dieťa koná vedome a úmyselne. Presne vie čo robí, kedy zviera trápi. Úplne si uvedomuje svoju moc. Väčšinou opakujú deti na zvierati to, čo samy niekedy zažili, či už sa jedná o ublíženie, bitku, pohŕdanie alebo týranie. Dieťa pri styku so zvieraťom znova prežíva to, čo v sebe do vtedy potlačovalo. Je to varujúci signál, ktorý by nemal ostať bez povšimnutia zo strany dospelých. Naopak pokiaľ bolo dieťa vychovávané v láske a vedené k úcte jeho konanie je už v tomto veku hmatateľné a dobre viditeľné práve v prístupe k zvieratám.
Takže, Je Lhasa apso vhodny k deťom? Ano je. Je to skvely spoločník, spoluhráč, spoluleňoch, spolušportovec. Tak, ako každý človek je vynimočný nielen svojimi danosťami a povahovými črtami, tak i medzi psíkmi tohoto plemena môžme nájsť absolútnych maznošov, leňochov alebo náruživých aportérov. Lhasa apso je nekonfliktný a zároveň vynikajúcim spoločníkom v rodine, kde vždy ťahá so "svojimi" za jeden povraz. Avšak iba za podmienok, ktoré som spomenula už vyššie.